Jdi na obsah Jdi na menu
 


Problémy životného prostredia

 

 

 

          OBSAH                                                                             

 Strana

 

1.Úvod                                                                                   

2.Environmentálny.problém                                                   

3.Negatívne vplyvy ľudskej činnosti na životné prostredie    

4.Globálno-ekologicképroblémy.ľudstva                               5.Záver                                                                                   

                                                                

 

1. ÚVOD

             Životné prostredie je prostredie, ktoré umožňuje základné prejavy a funkcie živých organizmov. Je to všetko, čo človeka v jeho živote obklopuje. Zahŕňa zložky prírodného prostredia (ovzdušie, vodu, pôdu, prírodné zdroje, flóru, faunu), umelé prostredie (prostredie vytvorené človekom), človeka a ich vzájomné vzťahy. Je to všetko, čo človeku poskytuje prostriedky na život, kde pracuje a odpočíva. Životné prostredie sa neustále mení pôsobením prírodných zákonov a samotnou činnosťou ľudí (1). Medzi potrebami ľudskej populácie a životným prostredím existuje odveký konflikt. Civilizačné  potreby sú známe, prírodu však poznáme len z časti, preto ju musíme predovšetkým chrániť a pre realizáciu potrieb človeka citlivo zvažovať každý zásah do jej celistvosti (4).

 

2. ENVIRONMENTÁLNY  PROBLÉM

 

   Environmentálny problém je akákoľvek zmena stavu fyzického životného prostredia, ktorá je vyvolaná ľudským zásahom a má účinky, ktoré spoločnosť z hľadiska svojich noriem považuje za neprijateľné. Ide o ľudský zásah, či už zámerný alebo spôsobený nedbanlivosťou alebo necitlivosťou voči životnému prostrediu (napr. úbytok stratosferického ozónu, odlesňovanie). Najväčšie ekologické problémy sú spojené hlavne s problematikou:

1. znečisťovanie ovzdušia  - poškodzovanie zdravia ľudí (imisie a znečisťujúce látky v ovzduší), kyslé dažde, skleníkový efekt, zväčšovanie ozónovej diery)
         2. znižovanie tvorby kyslíka (najmä výrub tropických dažďových pralesov)
         3. znečisťovanie vôd (tečúce vody, moria, oceány, ohrozenie zdrojov pitnej vody)
         4. úbytok a znehodnocovanie pôdy (napr. odlesňovaním, pesticídy, kyslé dažde a pod.)

5. nadmerné čerpanie nerastných zdrojov (fosílne palivá, rudy a iné nerastné suroviny)
         6. nárast objemu odpadov a problémy ich odstraňovania (hlavne novovytvorené materiály, ktoré nemožno rozkladať prirodzenými procesmi) (2). Človek pri uspokojovaní svojich potrieb často vytvára nové materiály, v prírode sa prirodzene nevyskytujúce (plasty, rádioaktívny odpad...). Keď sa výrobok stane nepotrebným, nie je biologicky rozložiteľný v prírode, nastáva problém s hromadením odpadu, ktorý sa často snažia rozvinuté krajiny vyviezť do krajín tretieho sveta i za úplatu, pričom sa chudobné krajiny snažia takýmto spôsobom získať finančné prostriedky (3).

 Pri priemyselnej výrobe sa spotrebúva energia uložená v fosílnych zdrojoch energie nehospodárnym spôsobom, dochádza k oveľa väčšiemu plytvaniu energie v porovnaní s využívaním energie v prírodných procesoch. Živé organizmy produkujú len tie látky, ktoré potrebujú pre život, a teda energiu využívajú veľmi úsporným spôsobom(2).

 

 

 

3. NEGATÍVNE  VPLYVY  ĽUDSKEJ  ČINNOSTI  NA  ŽIVOTNÉ  PROSTREDIE

 

              Negatívne vplyvy ľudskej činnosti na životné prostredie možno rozdeliť na:

- vplyv priemyselnej výroby

-      ťažobný priemysel

-      energetický priemysel

-      hutnícky priemysel

-      chemický priemysel

-      ľahký priemysel

 

-    vplyv poľnohospodárskej výroby

S rozvojom poľnohospodárskej veľkovýroby sú spojené riziká ako napr. zmenšovanie účinnosti niektorých liečiv v humánnej medicíne vplyvom používania podobných liečív vo veterinárnej praxi, zanášanie toxických látok do potravinového reťazca, znečisťovanie povrchových a spodných vôd, porušovanie vodného režimu krajiny.

Rastúca chemizácia a mechanizácia poľnohospodárskej výroby  sa prejavuje v používaní širokého spektra priemyselných hnojív a chemických látok. Aplikované agrochemikálie sa výrazne podieľajú na narušení kvality prírodného prostredia, najmä vody a vodných zdrojov (povrchových i podzemných).

Ďalším veľkým zdrojom nepriaznivého vplyvu na prostredie je koncentrácia chovov hospodárskych zvierat  do veľkokapacitných objektov. Najväčšie problémy sú spojené so znečisťovaním odpadov z veľkovýkrmní.

 

-    vplyv ďalších činnosti (sídla, doprava, rekreácie,...)

Závažné problémy sú spôsobené predovšetkým značnou koncentráciou priemyslu, značným znečisťovaním ovzdušia, nedostatkom kvalitnej vody, nedostatkom zelene, intenzívnou dopravou a súvisiacim hlukom, množstvom produkovaných odpadov, nárokmi obyvateľstva na krátkodobú (víkendovú) i dlhodobú rekreáciu. Rozsah a kvalita dopravy sa dnes stáva jedným z popredných kritérií hospodárskej a kultúrnej úrovne každej krajiny. Svojím charakterom, rozširovaním a intenzitou sa doprava zaradila medzi najvýznamnejšie ekologické faktory určujúce kvalitu ŽP (4).

 

 

4. GLOBÁLNO-EKOLOGICKÉ  PROBLÉMY  ĽUDSTVA

 

               Medzi najzávažnejšie globálno-ekologické problémy ľudstva patria

1. Dezertifikácia (rozširovanie púští)

Šírenie púští dosiahlo na africkom kontinente katastrofálne rozmery. Ročne sa stáva 21 mil. ha ornej pôdy neplodnou a ďalších 6 mil. ha sa premieňa na púšť. Ročne sa stráca 5 - 6 mil. ha pôdy. Púštne oblasti zaberajú v súčasnej dobe asi 1/8 povrchu súše. Najväčší podiel púští, až 75% územia, majú v Austrálii. Európa ako jediný kontinent nemá rozsiahle púšte. Kvôli nesprávnemu obrábaniu, nadmernému spásaniu, vyrubovaniu stromov a drevín na palivové dreviny, ničenie tropických pralesov a zmene klímy sa púšte stále rozširujú. 29 % pevniny je viac či menej intenzívne ohrozených postupom púšte. V púštnych oblastiach pritom žije viac ako 850 miliónov ľudí, z toho 320 miliónov žije na miestach bezprostredne ohrozených púšťou. Z histórie poznáme mnoho príkladov premeny krajiny na púšť. Nadmerná pastva bola jedným z faktorov vzniku Saharskej púšte. Oblasť Blízkeho východu sa zmenila v stredoveku na púšť vďaka zavlažovaniam a následnému zasoľovaniu pôd, voda sa intenzívne vyparovala, minerálne látky rozpustné vo vode zostávali v pôde.

 

2. Deforestácia (odlesňovanie)

V povodí Amazonky za posledných 50 rokov vyrúbali 5 mil. ha tropických lesov, čo môže spôsobiť zhoršenie klímy na celej Zemi, pretože tieto lesy zabezpečujú 50 % celkovej ročnej produkcie kyslíka. Drevo je veľmi cenný prírodný zdroj. Nemenej cenná je aj pôda na ktorej lesy rastú. Odlesňovanie je v mnohých krajinách sveta prvým štádiom deštrukcie pôvodného prostredia, za ktorým prichádza degradácia pôdy. Ničenie lesov pokračuje veľkým tempom na celom svete a na niektorých miestach má katastrofálny ráz. Odlesňovanie sa robí za účelom získavania poľnohospodárskej pôdy a ťažby dreva. Rozloha lesov sa tým zmenšuje a ohrozené sú najmä svahy, kde je les jedinou účinnou ochranou. Lesný porast chráni pôdu, zadržuje nadmerné zrážky a zasahuje do obehu prvkov, do klimatickej a vodnej rovnováhy. V rámci súše sú odlesňovaním najviac postihnuté dažďové pralesy. Zmenšujú sa o viac než percento ročne. Nekontrolované rúbanie a klčovanie by už do roku 2050 mohlo katastroficky postihnúť ekosystémové služby (pozitívne vplyvy na atmosféru a hydrosféru) i biodiverzitu. Bez prísnej regulácie dovtedy zostanú z troch najväčších komplexov dažďových pralesov - Amazónie, Konžskej panvy a Indonézie s okolím - iba torzá. Menšie pralesy inde v Južnej Amerike, Afrike a Ázii sú ešte zraniteľnejšie. Až 90 percent ilegálne vyťaženého dreva ide na export.

 

3. Chemizácia prostredia

Spaľovanie uhlia s obsahom síry vedie k emisii kysličníka siričitého a následnému vzniku kyslých dažďov v atmosfére. Kyslé dažde spôsobujú, len v strednej Európe, poškodenie 31 miliónov hektárov lesov. Vymieranie niektorých druhov rýb v jazerách a vodných tokoch, v dôsledku zvýšenia kyslosti vody, je už dnes skutočnosťou napr. vo Švédsku. Ohrozené je nielen životné prostredie, ale aj zdravie ľudí. Spaľovanie palív s nižším obsahom síry resp. budovanie odsírovacích zariadení v elektrárňach je jednou z ciest ako znížiť negatívny vplyv kyslých dažďov na životné prostredie.Chemické látky sú často nebezpečné pre život a zdravie ľudí (môžu spôsobiť smrť, alebo poškodenie zdravia) a nebezpečné sú aj pre životné prostredie. Predstavujú okamžité alebo oneskorené nebezpečenstvo pre jednu alebo viac zložiek životného prostredia - vodu, pôdu, ovzdušie). Vyše jedna miliarda ľudí nemá prístup k zdravotne nezávadnej pitnej vode. Čistá voda sa stáva jednou z najvzácnejších surovín. Aj napriek kľúčovému významu vody pre náš život pokračujeme v nezmyselnom plytvaní a znečisťovaní, ktoré ohrozuje celosvetové zásoby pitnej vody. Dusičnany z umelých hnojív sa stali vážnou hrozbou nielen všetkých studní a vrtov ale aj pôdnych organizmov a rastlín v ktorých tele dochádza k hromadeniu toxických látok. Tie sa následne dostávajú do potravného reťazca i veľmi dlho potom, ako sa ich použitie zastavilo. Predovšetkým elektrárne spaľujúce uhlie a ropu, metalurgické závody, ale aj automobily vypúšťajú do ovzdušia oxidy síry a dusíka, ktoré sa zlučujú so vzdušnou vlhkosťou, v dôsledku čoho vznikajú kyslé dažde. Účinkom kyslých zložiek dažďa sa z pôdy vylúhujú a strácajú niektoré výživné látky, ako napríklad vápnik, mangán, sodík, draslík. Korene rastlín ľahšie vstrebávajú toxické kovy v kyslom prostredí. Kyslé dažde ničia mikroorganizmy, ktoré rozkladajú organické látky.

 

4. Globálne otepľovanie

Globálne otepľovanie a narúšanie ozónovej vrstvy -  sú dôsledkom znečistenia atmosféry. Pokles ozónu vo vyšších vrstvách atmosféry by mohol výrazne zvýšiť radiáciu nebezpečného ultrafialového žiarenia dopadajúceho na zemský povrch, čo môže zvýšiť výskyt rakoviny kože, ľudí aj zvierat a vážne naruší potravové reťazce v oceánoch. Ľadové polia zaberajú priemerne 23,74 milióna km2 plochy svetového oceána (6,6 %), pričom na severnej pologuli je to 12,65 miliónov km2, teda viac ako polovica. Ľadovce predstavujú obrovský prirodzený regulátor, vyrovnávajúci tepelné extrémy jednotlivých kontinentov prirodzenou výmenou tepla a chladu. Veď' v ľadovcoch je viazaných približne 75 % svetových zásob nemineralizovanej (sladkej) vody. Roztopením všetkých existujúcich ľadovcov by sa hladina svetového oceána zvýšila asi o 60 m, čo by znamenalo zaplavenie obrovských prímorských oblastí s mnohomiliónovými mestskými aglomeráciami a stratu miliónov hektárov úrodnej pôdy.

Veľmi intenzívny zásah do tejto po tisícročia trvajúcej rovnováhy znamenal prudký rozvoj priemyselnej výroby na celom svete, začatý po prvej svetovej vojne. Výsledkom tohto, v histórii ľudstva ojedinelého vývoja je stav, keď sa do atmosféry každoročne dostáva asi 10 miliárd ton oxidu uhličitého ako produkt spaľovania palív. Ďalšie 2 miliardy ton sa dostávajú do atmosféry pre klčovanie lesov a orbu, ktoré urýchľujú oxidáciu humusu. Vplyvom vypúšťaných skleníkových plynov do ovzdušia dochádza ku kumulácii tepelného žiarenia v atmosfére a k druhotnému ohrievaniu zeme – globálnemu otepľovaniu.

Obavy z možných klimatických zmien následkom skleníkového efektu nie sú len z vysokých teplôt, ale i z následných efektov. Ide napr. o zvýšenie množstva zrážok, ktoré však nebude rovnomerne rozložené. Mnohé modely predpovedajú zintenzívnenie tropických cyklónov a búrkovej činnosti. Globálne otepľovanie ovplyvní aj zásoby pitnej vody a potravín, prirodzené a umelé ekosystémy. Dá sa predpokladať', že vplyvom oteplenia dôjde k posunu vegetačných stupňov. Oteplenie o 1 °C by spôsobilo výraznú zmenu, na ktorú nie sú schopné rastlinné spoločenstvá reagovať adaptáciou. Odborníci predpokladajú, že každým 1 °C oteplením by došlo k posunutiu potenciálneho areálu drevín na sever o 100-150km.

 

5. Znečistenie svetového oceánu

Oceány sú najproduktívnejšie, ale zároveň najmenej prebádané ekosystémy na Zemi, preto si zasluhujú našu pozornosť. Z pohľadu človeka má oceán najmä hospodársky význam (výroba elektrickej energie, preprava ťažkých tovarov a surovín, preprava ľudí, ťažba nerastných surovín, produkcia biomasy, zásobáreň potravy, turizmus). Najväčšími príčinami znečistenia svetového oceánu sú havárie ropných tankerov, ktoré si vyžadujú značné náklady na čistenie. Ropa vytvára na hladine oceánov mastný povlak, ktorý zabraňuje výmene kyslíka medzi vodou a atmosférou. Ľudstvo tiež používa oceán ako skládku odpadu. Do mora sa pravidelne splavujú všetky druhy toxických chemikálií vrátane kadmia, olova, pesticídov a herbicídov. Okrem toho sa do mora ukladá aj rádioaktívny odpad, vteká sem znečistená voda zo svetových riek a negatívny vplyv najmä pre pobrežné ekosystémy má turizmus (odpadky, hluk). Vplyvom znečistenia dochádza k úhynu planktónu, ktorý je dôležitý v potravinovom reťazci, miznutiu koralových ostrovov, vymieraniu druhov rastlín a živočíchov. Nadmerný hluk motorov mätie komunikáciu a orientáciu mnohých podmorských živočíchov.

 

6. Vymieranie druhov

Na našej planéte žije 5 – 100 miliónov druhov organizmov (popísaných je len 1,7 milióna druhov). Počet ohrozených druhov v Európe sa odhaduje na 10-12 %. Priamo (kriticky) ohrozených je vyše 16 tisíc druhov .Ohrozený vyhynutím je každý tretí plaz, každý štvrtý cicavec a každý ôsmi druh vtáka. Najviac je ohrozené rastlinstvo trópov, najmä tropických a subtropických ostrovov. V Európe sa počet ohrozených druhov odhaduje na 10 – 12%. Pôvodná lesnatosť pevnín Zeme klesla zo 75 % na 27 %. Alarmujúci je úbytok tropických dažďových pralesov. Už 40 % dažďových pralesov, najproduktívnejších formácií na celom svete, bolo nenávratne zničených. Rozmanitosť života na Zemi (biodiverzitu) dnes zosobňuje asi 1,7 milióna vedecky opísaných druhov živočíchov, vyše 300-tisíc druhov rastlín a desaťtisíce druhov húb, prvokov a baktérií. V súčasnosti je rýchlosť vymierania tisícnásobne vyššia, ako extincia druhov kedykoľvek predtým (napr. v čase vymierania dinosaurov). V súčasnosti z 5 – 10 miliónov živočíchov žijúcich na Zemi denne vyhynie jeden druh. Človek svojou činnosťou ochudobňuje genetický fond organizmov, vytvára zjednodušené ekosystémy, ktoré strácajú prirodzenú schopnosť samoregulácie. Následkom vyrubovania tropických pralesov dochádza k redukcii genofondu, k zmene vodného režimu daného biotopu, k narúšaniu celého vegetačného krytu a k rozširovaniu púští. Dôsledky činnosti človeka na prírodné prostredie sú značné hlavne v posledných desaťročiach. Znečistené ovzdušie a znečistené vody limitujú existenčné možnosti mnohých organizmov.

 

7. Ozónová diera

Ozón je plyn, ktorý je v zemskej atmosfére rozložený nerovnomerne. Najviac je sústredený vo výške 19 až 25 km nad zemským povrchom. Táto vrstva ozónu sa nazýva ozónosféra a chráni Zem pred prenikaním veľkého množstva škodlivých UV lúčov. Poškodenie ozónovej vrstvy spôsobujú látky, uvoľňované do zemskej atmosféry prevažne v dôsledku ľudskej činnosti (freóny, halóny). Tieto látky rozkladajú ozón v ozónosfére na kyslík a tým spôsobujú vznik ozónovej diery. Nielen menej ozónu má vplyv na množstvo žiarenia ktoré dopadá na Zem. Veľký vplyv majú aj oblaky: ak sú husté, účinne chránia Zem. Zaujímavé však je, že najviac žiarenia sa k nám dostáva nie pri jasnom ale napoly zamračenom nebi. Paradoxne tu potom zohráva kladnú úlohu znečistenie - aerosóly z komínov a výfukov áut sú prekážkou na ceste žiarenia z kozmu. Znižovaním koncentrácie ozónu v troposfére úmerne stúpa množstvo žiarenia, ktoré dopadá na Zem. Ozón sa síce prirodzenými procesmi obnovuje, ale odbúravanie prevažuje v dôsledku značného prísunu látok, ktoré s ním reagujú. Prenikajúce žiarenie vážne ohrozuje ľudské zdravie, iniciuje vznik rakoviny kože, oslabenie imunitného systému, poškodenie zraku, poškodzuje rastliny, planktón v moriach apod. Preto ochrana ozónovej vrstvy jedným z hlavných globálnych problémov ľudstva .

 

 

 

8.Vyčerpávanie prírodných zdrojov

Neobnoviteľné prírodné zdroje sú z hľadiska existencie ľudstva vyčerpateľné. Už v roku 1958 na konferencii OSN v Tokiu boli prijaté zásady racionálneho využívania prírodných zdrojov, ktoré by mali rešpektovať všetky krajiny a spoločenské systémy.

Najdramatickejšia sa javí situácia vo vyčerpávaní zásob fosílnych palív, ktoré pri súčasnej úrovni spotreby budú vyčerpané v priebehu relatívne veľmi krátkej doby. Najkritickejšie sa situácia javí práve v zásobách ropy, ktoré sú v porovnaní s ostatnými palivami najmenšie a ich spotreba je najväčšia. Čerpanie prírodných zdrojov je spojené s narastajúcim množstvom odpadu. Príčinou je veľmi nízky stupeň využívania prírodných zdrojov, ktoré sú využité iba na 3-4 %, do konečných produktov sa dostane iba 2 % pôvodnej hmoty a 98 % prechádza do odpadu. Ročne sa vyťaží asi 1O mld. ton surovín, väčšina z nich sa opäť vracia vo forme odpadu do prírody a podieľa sa na chemickom znečistení všetkých zložiek biosféry.

 

 

9.Odpady

Na Slovensku pripadá na jedného obyvateľa 315 kg vyprodukovaného odpadu, pričom z tohto množstva je len 9 kg odpadu recyklovaných. Hory odpadov vytvorených človekom v posledných desaťročiach, uložených na skládkach, zostanú pre ďalšie generácie obrazom našej doby. Množstvo vyprodukovaného odpadu je spojené s neracionálnym plytvaním prírodných zdrojov. V budúcnosti sa predpokladajú problémy s množstvom rádioaktívneho odpadu, ktorého uskladňovanie nie je dodnes vyriešené. Ďalším nebezpečným odpadom sú chemické látky na skládkach alebo na dne morí a oceánov. Dôležité je tiež spomenúť, že odpadu sa nezbavujeme úplne ani po spaľovaní. Len mení svoje skupenstvo z pevného na plynné a uniká do ovzdušia. V dnešnej spoločnosti 80% všetkého odpadu tvorí poľnohospodárstvo, priemysel, alebo baníctvo. Zvyšných 20% pochádza z domácností. Veľká časť vecí, ktoré putujú do koša (plasty, kovy, papier, sklo, biologický odpad) sa dajú recyklovať alebo znova použiť. Základným pravidlom pre človeka ako jednotlivca je: 1) znížiť produkciu odpadu, 2) odpad znova použiť, 3) recyklovať.

 

 

10. Civilizačné choroby

Civilizačný a technický rozvoj postupne oddeľuje človeka od prírody. Na civilizačné choroby má vplyv hlavne zamorovanie prostredia syntetickými chemickými látkami, znižovanie telesného pohybu, upadajúcej zdatnosti a odolnosti, psychické záťaže vyplývajúce z rastúceho životného tempa, nadmerná a jednostranná výživa atď. S obrovskými zmenami v životných podmienkach, hlavne v tzv. vyspelých krajinách, dochádza k mnohým znepokojujúcim tendenciám v zdravotnom stave obyvateľstva. Patria k ním: srdcovo-cievne choroby, rakovina, neurózy, toxikománia, metabolické problémy, napokon aj AIDS. Tieto choroby pravdepodobne súvisia s problematikou evolúcie človeka. Od počiatku vývoja ľudstva prebiehali civilizačné zmeny pozvoľne pri zachovaní úzkej závislosti na prírode, takže človek mal dostatok času k fylogenetickým adaptáciám po stránke anatomickej i funkčnej. K prevratným zmenám v životných podmienkach a životnom štýle došlo iba za posledných 10 generácií. Najväčší podiel na vzniku civilizačných chorôb má stres a nesprávna životospráva.

 

Strava s vysokým obsahom živočíšnych tukov, soli, chudobná na vlákninu, vitamíny a minerály je považovaná za jeden z faktorov zvyšujúcich riziko srdcovocievnych ochorení, rakoviny, cukrovky a ďalších. (6)

 

           

5. ZÁVER

 

          Stále rastúca ekonomická aktivita spoločnosti má svoj výrazný, žiaľ, často negatívny vplyv na životné prostredie. Poškodzuje sa ľudskou činnosťou prakticky vo všetkých zložkách. Milióny ton minerálnych i organických látok sú odoberané prírode a po spracovaní sa ich časť vracia späť vo forme rôznych odpadov. Vypúšťanie odpadov do atmosféry, morí a vkladanie do zeme dosiahlo úroveň, pri ktorej sa znečistenie stalo vážnym globálnym problémom. Obrovské množstvá odpadu boli vysypané do mora, čo viedlo k potenciálne nebezpečným koncentráciám chemikálií, ťažkých kovov  a rádioaktívnych materiálov.

Znalosť základných negatívnych dôsledkov ľudskej činnosti je nevyhnutným východiskom pri eliminácii a náprave (4). Ľudská spoločnosť má už dlho značný vplyv na životné prostredie, pričom jej sklon využívať ho tak, akoby to bol nevyčerpateľný zdroj, viedol opakovane ku katastrofám. Počet obyvateľov na Zemi sa neustále rastie, tým sa zvyšujú i nároky na výkon alebo proces výroby, najmä v priemyselnej časti. Pri tejto činnosti človek úmyselne či nepriamo ničí i prostredie okolo seba. Ľudstvo pri zabezpečovaní svojich potrieb postupne poškodzuje zložky životného prostredia, degraduje, devastuje a znečisťuje pôdy, znečisťuje rieky a ovzdušie. V minulosti škodlivé zásahy do životného prostredia, spôsobené človekom, nepredstavovali také veľké poškodzovanie ako dnes. Každá krajina v súčasnosti zápasí s niektorými environmentálnymi problémami, ktoré majú lokálny, regionálny a národný charakter (2).